20:29:30

Informácie
Oznamy Zmluvy, faktúry, objednávky Podnikanie
a služby Ubytovanie Fórum Zaujímavé odkazy

Aktualne:

NÁRODOPIS

Kroj, ľudové zvyky

Kroj na Spiši ako aj v blízkom Šariši je v každej dedine iný. Základný materiál, domáce ľanové plátno, trelich a súkno zhotovované po domácky, je pre všetky obce rovnaký. Odlišujú sa v štýle šitia, zdobenia, výšivky a formy (strihu). Aj slavkovský kroj má svojskú formu. Mladé dievčatá nosili kroje zväčša biele alebo iné jasnofarebné kroje (jobky a kidle). Počas sviatočných udalostí zdobili hlavy dievčat party. Veľkou výsadou pre dievčatá bolo nosenie obrazu (prenosnú sochu Panny Márie), vždy stáli v kostole v prvom rade a obliekali sa jednotne. Ak bol tento úkon niektorému dievčaťu odmietnutý, bolo to pre ňu niečo, ako trest.

Celý článok

Svadba
Cesta na „prišahu“ a z „príšahy“

(vo Vyšnom Slavkove v minulosti - ako už málo poznáme v terajšej dobe). Asi týždeň pred svadobnou hostinou prinášajú príbuzní a známi do domu svadobnej matky všelijaké veci, čo budú potrebné k prichystaniu pohostenia. Nie zato, že sú pozvaní, ale že sa tak patrí. A ktorá žena len môže, odskočí i pomôcť.

Ráno v deň svadby idú snúbenci k spovedi. Potom celý deň prebieha v znamení chvatných posledných príprav. Odpoludnie je venované mladuche, obliekajú ju, starostlivo pripravujú, aby bola pekná. Kto len môže pribehne pokuknúť na obliekanie a podľa svojho názoru dáva úpravy a rady. Keď je už mladá hotová a priblížil sa čas „príšahy“, posiela mladá svoje družičky v ústrety mladému. Celkom tak ako múdre panny v Písme. Kým vyčkávajú príchod mladoženícha, časť družíc vyplňuje čas spevom, lebo sa na svadbe treba veseliť, svadba, to nie pohreb.

Celý článok

Na senách

(Autentický záznam z rozprávania Michala Tokára - rok narodenia 1915) Za hajom na lukoch bul huk jak na sudni dzeň. Špivalo še, palenka še pila, za nohy še cahalo a vaľalo po šene. Na lukoch zostavali chlopi kim še nepokošilo. Lem co še zbriždžilo už v noci išli košic, ale o dzešatej už pred obedom običajne v horučave išli sebe zdremnuc na hodzinu na dva.Potom bul obid. Po obedze še naklepali kosi a ot trecej še košilo dalej, kim bulo vidno. Medzi tim bulo dosc času i na huncucstva. Hujukalo še – dzifki i nevesti pokrikovali jedne na druhich i špivali napriklad totu:

Celý článok

Povery

Zvykov a povier sa zachovalo mnoho. Jedným zo zvykov na Štedrý večer bol: gazda naberá po trošku z každého jedla pre dobytok a po polnoci podáva dobytku (že vraj nech aj to hoviadko cíti, že sú Vianoce). Keď začnú starší obyvatelia rozprávať, zistíte, že v každom dome či kúte, v každej rajke, (prechod k susedom) strašilo. Tu sa zjavil pes, ktorý vyrástol z hmly do výšky 3 - 4 metrov, tu zas šarapatil nebožtík po pôjde a mnoho na rozličný spôsob svätosväte pravdivých na vlastné uši počuté a oči videné udalosti. Stal sa aj takýto prípad, čo ľudia doteraz tvrdia, že bol skutočnosťou: manžel bol v prvej svetovej vojne, manželka doma s deťmi sama a tu naraz z ničoho nič začne strašiť na pôjde. Nikto sa večer neopovážil ísť a tobôž bez manžela a zistiť, čo sa deje. Takto sa opakovalo niekoľko dní. Až napokon zistili, že slaninka, ktorá sa údila na pôjde, je preč. No i to sa počítalo medzi straškov.